Kancelář kapitána 3.divize

First topic message reminder :

Zde se nachází kancelář kapitána 3.divize. Zde bude pravděpodobně k sehnání.

Zostanem stáť. Počul som všetky jej slova. Nejak som zostal zarazený. Musel som odísť. Pomocou shunpa som zmizol.(presun)

Všetky ich pošťuchovania, údery, smiech a všetky podobné blbosti som ignoroval. Ďalej som podpisoval papiere.

"Kapitáne?" šeptnu nejistě a pořád se za ním schovávám, i když v místnosti už krom nás dvou nikdo nezůstal.

Podpísal som jeden papier a položil ceruzku na stôl. "Áno?"

"No.. Jak moc je podřízený podřízený? Víte.. Tedy.. Já nevím, jestli jste vnímal, co se tady stalo, ale.. Jak to jen říct, já vůbec nevěděla, jak se mám chovat.."

"Je to do určitej miery. Musíš poslúchnuť rozkazy, teda nieže musíš, ale mala by si. No ak by po tebe chcel niečo, čo by hraničilo s normalitou, môžeš odmietnuť. Ak napríklad, tuto Techimu-kun by som vynadal, keby som bol na tvojom mieste. Iba to dokazuje, ako sa kapitán 11. Divízie nevie ovládať.
My tu nerobíme zo svojich podriadených sluhov..." vysvetlil som a znovu začal podpisovať.

"Dobře," šeptnu tiše. "A.. Jak to vidíte s těmi zkouškami?"

Znovu som bol chvíľu ticho a keď som prehovoril, môj hlas znel kvôli maske ako vždy strašidelne. "Dal som ti čas, nech sa pripravíš," odpovedal som, zdvihol sa zo stoličky a podišiel ku nízkemu stolíku. Na ňom bola fotka mojej matky a aj otca. A každá osobitne. Ani neviem, prečo tam otcova fotka je. Zasvietil somlampu a pozrel do jej svetla.

"Víc připravená než teď už být nemůžu," zamumlám.

Otočil som sa na Kasumi a skúmavým pohľadom si ju prezrel. "Poď za mnou," prehovoril som a opustil kanceláriu.

Presun

"Hai," přikývnu a následuji ho. (přesun)

Vrátil som sa do kancelárie už so zanpakutou v uzavretej forme a sadol som si za stôl. Nič moc tá Kasumi. Jediné, v čom vyniká je hrubá sila a to sa hodí jedine tak do 11. divízie. Tak nechápem, prečo mala zálusk presne na moju? Dúfam, že keď si ju zobral Techi-kun, že jej aj ponúkne miesto u seba. A u mňa znovu další záujemca o post zástupcu zlyhal. Pche. Oprel som sa o operadlo, vyložil si na stôl nohy a zaklonil hlavu. Zahľadel som sa von oknom.

Zacítim hollow reiatsu. Cítim, že na Soukyoku, odkiaľ sa šíri je práve jeden z kapitánov, konkrétne Techi, tak okamžite mierim do 5.ky.

Presun

Shunpom som sa objavil pred dverami a okoloidúceho shinigami som poslal po Leishu. Potom som vošiel dnu, zavrel dvere a začal písať hlásenie pre Shizua.

Leisha vbehne do kancelárie, no ako vždy zabudne, že tam sú dvere a tak do nich skoro narazí. Utrie si pot z čela a serióznym krokom vojde dnu. "Zdravím Taichou-sama, čo potrebujete?" spýta sa nenúteným tónom, avšak v kútiku duše dúfa, že to bude mať niečo dočinenia s tým hollowom. Už sa totiž rozšíriť fámy.
Zdvihnem hlavu od hlásenia a pozriem na Leishu. "Nič veľké, iba odnesieš toto Shizuovi," zviniem hlásenie, ani sa ho neobťažujem nejako zvláštne zaoečatiť a postrčím mu to.
Leisha preglgne, podíde ku stolu a zoberie do ruky papier. "S-so-taichouovi?" zakokce a pozrie na mňa.
Ja mu iba prikývnem a začnem podpisovať papiere.
Leisha sa otočí na päte a otvorí dvere, avšak, ja ho zadržím. "Mimochodom, si môj zástupca," hodil som mu pásku a ani na neho nepozrel.
Na tvári shinigamiho sa vytvoril prekvapený úsmev a tryskom bežal do jednotky.
Pod maskou som sa iba uškrnul a na hromádku vyriadených papierov položil ďalší.

Leisha vojde do kancelárie a už má na rameni pripnutú vice-kapitánksu pásku. "Shinichi-sama, So-taichou si váš dopis prečítal. Kaien-taichou chcel však kvôli tej záležitosti zvolať Kapitánsku poradu," prehovoril a pozeral na svojho kapitána.
Zdvihol som oči od papiera a pozrel na Leishu. "Kvôli tomu Hollow? Myslím si, že Shizuo ju nepovoli, mám pravdu?" pod maskou som sa uškrnul.
Leisha iba prikývne a pozrie na dvere. Ja ho mávnutím ruky prepustím. "Môžeš ísť."
Leisha sa zvrtne a opustí kanceláriu. A ja začnem znovu podpisovať.

Skončil som s podpisovaním, zdvihol sa a ako vždy som sa vybral na prechádzku.

Presun

Shunpol som sa na.strechu svojej kancelárie a podišiel som ku okraju. Rukou som zovrel odkvapovú rímsu a cez okno skočil dnu.
Prešiel som na koniec miestnosti a vystrel sa na gauči. "Konečne sa môj plán začína realizovať."

V izbe sa otvorí brána a ja znej vyjdem. "Zaujimavé."Prednesiem sadnem si na stoličku a ktomu dodám."Tak aký to máte plán Shinichi-sama"

Keď sa otvorí brána, ani nepozriem kto to je, lebo to dobre viem. "Plán? Predsa plán, ako pomôcť Nomochimu-kun. Ty to nechceš, Kaien-kun?" Premeral som si ho a pritom sa posadil.

Shunpem se dostanu do kanceláře, a nespokojeně se zadívám na Shinichiho. "Nechtěl. Nechtěl zpátky. A já neměla to srdce dotáhnout ho sem násilím."

Shinigami ktory šli okolo budovy všimli si cez okno Kasumi hned zavolali ostatných Shinigami (okolo 60) a nabehli k Kasumi
"Kasumi-sama podťe snami So-Taicho navas vydal zatykač!ak snami nepôjdeťe budeme musiet zautočiť!"

"Oh, vypadá to, že se konečně pořádně pobavím," usměju se zlomyslně a pomalu tasím zanpakuto. "Teď se hezky otočte a vyřiďte so-taichovi, že jsem nic neprovedla, pokud to chce řešit, ať přijde on za mnou. Všechno se má nejdřív řešit po dobrém, to snad víte. Pokud to neuděláte, budu nucena vás pozabíjet. Takže běžte, a hezky jemně mu to vysvětlete, ano?" otočím se na něžně. "Hned!" práskne pak můj hlas ostrým ledovým tónem, aby si uvědomili, že to myslím vážně.

"My vas mame doviesť knemu ak teraz nepôjdeťe zautočime!"

"Aha," usměju se mile. "Vidím, že to nepůjde... Vypadá to, že vám bude muset domluvit můj miláček. Viď Yoshiyuki?" Se ví! "Takže pánové... Já. Nikam. Nepůjdu." pronesu zřetelně a ďábelsky se usměju.