Sídlisko v Karakure

Otvorí sa Seikamon a ja z neho vyletím. Vypnem Bankai. Sadnem si na bytovku a rozmýšľam.

Engetsu? Čo sa to so mnou deje? Chceš to vedieť? No samozrejme! Trpíš rozdvojenou osobnosťou. Začalo to už v útlom veku. Tvoja druhá osobnosť je šialenec. Tak som ho zapečatil. Ale potom, čo si ma premohol, sa oslobodil. Teraz je v tebe! A ako sa ho zbavím? Nijak! Som preňho slabý, zničil by ma. Jediný kto ti pomôže sú priatelia a osoba tvojmu srdcu najbližšia. Tak vráť sa späť! Musíš! Nemožem Engetsu! Už teraz som skoro zabil Yuuki! Nemôžem dopustiť aby niekto z nich zomrel! Otvor Seikamon a vráť sa! Musíš sa vyliečiť! Tak do toho! Aj ak ťa chytí Centrála ak ťa zabijú aspoň prežijú tvoji priatelia! Dobre..... po tomto rozhovore otvorím Seikamon a vôjdem dnu.(presun)

Otvorí sa Seikamon a ja z neho vyskočím. Skočím na jednu budovu a sadnem si tak, že mi nohy visia vo vzduchu. Chytím si spálenú ruku a pozerám na Karakuru. Ani slzu no strašne trpím. Zatvorím oči a nahlas dýcham.

Vejdu do Karakury a začnu se procházet po sídlišti.

Uvidím Panoša. Hodím po ňom očkom a pozerám naňho. Zostávam ticho a stále si držím spálenú ruku.

Hej Techi-san co se děje co tu děláš? řeknu když ho uvidím a přiběhnu k němu.

"Ty to nevieš? Bol som vyhostený z SS. Nemôžem sa vrátiť."poviem a pozriem naňho. Automaticky sa postavím a podávam mu ruku.

Cože? Děláš si srandu? O ničem takovým nevím co se sakra stalo? řeknu a podám mu ruku na pozdrav.

"Sám neviem. Vlastne. Bojoval som proti Kaienovi-san. A rezol som mu rameno. Chceli mi čítať spomienky. To som nedovolil. Ovládol ma Engetsu. Tak to je asi všetko. Teraz sedím tu."poviem smutne a naspäť si sadnem.

Sakra, co to do zadnice (xD) je...co budeš dělat? řeknu mu a sednu si vedle něj.

"Tak chcem sa vrátiť. To je jasné. Oslobodiť Kasumi. Pomôžeš mi?"poviem a pozriem na Panoša."Ale nechcem aby si mal problémy aj ty."

"Tak Kasumi bude dobre strážená s tým počítam. Bude dobre spútaná. Myslím si, že so-taicho jej zobral zanpakuto alebo aspoň také niečo hovoril. Chcem sa tam dostať tak aby nepotieklo veľa krvi. Bude sa treba inflitrovať."poviem a poškrabem sa na hlave.

Hmm ale víš že my dva nejsme zrovna nenápadní? řeknu mu se smíchem.

"To dobre viem."zasmejem sa tiež."Tak pôjdeme hrubou silou. Vôjdeme do medzisveta a tam počkáme. Až prídem správna chvíľa tak vtrhneme tam a pokúsime sa ju zachrániť."

A to jsme v tom jenom my dva? řeknu mu.

"Tak to vyzerá, že áno. Spoločne s Kas traja."poviem a poškrabem sa na hlave.

Na nebi sa otvoril senkaimon, vyšiel som z neho a on sa za mnou automaticky uzavrel a zmizol. Niekde pod sebou som ucítil Reiatsu dvoch kapitánov. Shunpol som sa k nim a prehovoril. "Tak, povedzte mi, čo máte v pláne."

"Ach," pokrútil som hlavou a pretrel si oči. "Asi neviete, že aj ja mám v úmysle zachrániť Kasumi. Takže sa pýtam, ako ju chcete zachrániť vy, pretože nechcem, aby môj plán skazil ten váš," objasnil som, očividne som si to vysvetlil tak, že sa Kotoke obáva, či som na ich, alebo na strane Soul Society.

V tom případě by jsme měly něco honem vymyslet a pokud máte nějaký nápad tak jenom dobře...řeknu mu s úsměvem.

"Mám, a super nápady," usmial som sa. "Tak, ideme sedieť tu, alebo pôjdeme naspäť? Mám super skrýšu, kam sa nikto nedostane," prehovoril som a uškrnul sa.

Já jsem připraven vyrazit kdykoliv... řeknu mu a zvednu se.

"tak ideme," otvoril som senkaimon a vošli sme dnu.

Presun (Shinichi, Kotoke, Nomochi)