Kancelář kapitána 11.divize

First topic message reminder :

Zde se nachází kancelář kapitána 11.divize. Zde bude pravděpodobně k sehnání.

"Bude zábava vás sledovať."Povedal som obom.

"Tak ideme teraz?"poviem a znova vypijem saké.

"Ale no ták, nemáš čo stratiť."poviem znova každému nalejem a kopnem to do seba."4.divízia je neďaleko."poviem a začnem sa smiať.

No teraz mi to nevyhovuje. Niekedy inokedy.,povedal som a pobral som sa dokončiť tú nekonečnú horu papierov.(presun)

"No nič no."poviem."Tak, nato aby sme sa tu znova stretli."poviem a dvihnem pohárik do vzduchu a potom to do seba kopnem.

"Jasné tiež ti pomožem s tréningom."Usmial som sa.

"Ideme to skúsiť? Môžeme počas toho popíjať saké."poviem a usmejem sa.

"Nie ďakujem."Dodal som."Tak ja už pojdem.Maj sa."(presun)

"Dobre no."poviem a zamyslím sa."Idem zlepšiť náladu Yuuki-chan."postavím sa zo stoličky, zoberiem so sebou flašku saké a odchádzam preč.(presun)

Prišiel som do kancelárie cez okno a zakričal"Je tu niekto?Nikto tam nebol a tak som sa pobral preč.

Dorazím sem. Shunpom som sa dostal ku stolu. Sadol som si za stôl a rozmýšľal.

"Musím ísť preč."poviem pre seba a zrazu zmiznem.(presun)

Dorazím naspäť. Spadnem na stôl, z hlavy mi začne ísť krv. Engetsu! Zabi ma! Pomiatli sa ti zmysli Nomochi? To neurobím! Tak to urobím sám. Každému robím problémy. Chcem zomrieť! Veď si konečne našiel lásku! Neopätovanú. Nenavidí ma! Ako to môžeš vedieť? Ticho! Viem to! Spi, Nomochi. Máš zblubnuté zmysli lebo nemáš reiatsu! Pomaly zaspávam vytiahnem zanpakuto, pozriem sa naňho."ENGETSU!!!"zareval som na celé SS.

Zrazu ma otrasie. Mám pomätené myšlienky. Neviem, čo robím."BANKAI!!!! Chimero Engetsu!!!"poviem a nastane výbuch reiatsu. Pribehnú nejaký shinigami ale ja ich všetkých odhodím. Čo to robíš Nomochi!? Zavri hubu Engetsu! Idem zabíjať! Si šialený. Niečo sa ti stalo. Prestaň! Čo sa to stalo!? SKLAPNI! poviem a začnem ničiť divíziu. Po zničený odchádzam preč.(presun)

Prídem sem. Sám neviem ako som sa sem dostal. Začínam mať výpadky pamäte. Sadol som za stôl a začal sa triasť."Ne! Ne! Nepustím ťa!"hovorím pre seba. Musíš ísť za Yuuki! Ja to zvládnem, nebudem nikomu robiť starosti! potom som zase stratil vedomie.

Zobudím sa."Už to je dobré, Engetsu. Ten druhý Nomochi zomrel. Zabil som ho. Cítim sa lepšie. Už som to zase ja." To som rád Nomochi. Veľmi rád. poviem a poberám sa preč.(presun)

Dorazíme sem. Sadnem si za stôl a začnem niečo písať na papier. Popritom čakám na Kasumi.

Vtrhnu dovnitř za ním a spokojeně se rozhlížím. "Jé, tady to je pěkný. Tak co mám udělat?"

"Teraz nič. Papierovačky sú už urobené na 2 týždne dopredu. Tak nechcete čaj?"spýtam sa zvedavo.

"Ani ne. Nemám žízeň, díky," opáčím a vesele přecházím po kanceláři. "Hahá, v tomhle koutě bude můj pelíšek. ":3

Zasmejem sa a hlavou pozerám do steny. Nomochi tak čo konečne je pri tebe a ty nič neurobíš? No vidíš Engetsu. Zistil som, že ona by ma nechcela. Takže platonická láska. No čo už. Nie je mi súdené mať lásku. Ale je len ty o tom nevieš. Vieš ja si myslím, že je to pre teba tá pravá. Myslíš? Nie. Ja to viem.Pozriem sa na ňu a usmejem sa."Tak čo by ste chceli teraz robiť?"spýtam sa zvedavo.

"Já nevim, co tak obvykle podkapitáni dělaj. Ehm. Vážně nemám páru. Teda, krom toho že papírujou. Mám se starat o zahradu? Buzerovat podřízené? Štvát ostatní kapitány?" ušklíbnu se spokojeně a v mnou vybraném rohu si začínám budovat vlastní koutek.

"To je jedno. Poďte mi niečo o vás porozprávať."poviem a usmejem sa na ňu.