Tajná jaskyňa

Shunpom som zastal pred jaskyňou a lepšie si zatiahol kapucňu. Potom som vošiel do tej tmy.
Kráčal som po štrkovitej zemi, niekde za mnou padali na zem kvapky vody, no nevšímal som si to. Iba som zostupoval čoraz nižšie a nižšie, a čím viac som bol nižšie, tým väčšia zima tu bola.
No nakoniec sa mi na konci chodby zjavilo svetielko. Bol to plameň. Ako som sa približoval, plameň sa zvačšoval, až nakoniec, keď som vošiel do obrovskej miestnosti. Oheň pekne plápolal a pri ňom sedela zahalená osoba. Podišiel som tam a sadol si vedľa nej.
"Čo chceš, Shinichi," odvrkla nevrlo osoba a ani na mňa nepozrela.
"Prečo si myslíš, že vždy keď tu prídem, tak niečo chcem?" spýtal som sa a kusom dreva prehrabol oheň.
"A nieje tomu tak?" osoba zdvihla hlavu a žltými mačacími očami sa zahľadela do tých mojich.
Zasekol som sa. "No, je, ale toto je fakt zaujímavé," uškrnul som sa a pozeral jej do očí.
"Pche, tak mi to povedz, ale zlož si masku. Chcem vidieť tvoju tvár," osoba mi stiahla masku a hodila ju na zem.

Spoiler:

"Héj," zavrčal som a tiež jej stiahol kapucňu. "Shihan-san, keď ja, tak aj ty," zasmial som sa. "Ale k veci."
"Počúvam," zapriadla Shihan a vyzliekla si plášť.
"Takže, mám plán. Asi vieš o tom, že Daichi skapal v pekle," prerušil som a pozrel na ňu.
"Hej," odvrkla, očividne ju to zatiaľ nezaujímalo.
Prevrátil som oči a pokračoval. "No, takže tam ostal. Stal sa z neho Sinnar a tak sa k nim pripojil. Avšak, je spútaný reťazami, čiže nemôže len tak ľahko von. No, môj plán má súvislosť s peklom, čiže s tým môžeme počítať ako s útočiskom, ak by sme opustili Soul Society. No to by som teraz naozaj nerád," pozrel som na ňu a ona iba prikývla.
"No teraz som našiel dve zaujímavé osoby. Nomochiho Techiho-kun a Haruku Kasumi-kun. A boli by dobrý prírastok do môjho plánu, pretože sa obaja, ako to povedať, búria proti celému Soul Society," usmial som sa a jemne ju buchol do pleca, či ma počúva. Tá mi to, ako som si myslel, vrátila a tak som pokračoval.
"Potrebujem od teba, keď ťa nikto nepozná, aby si ukradla Kasuminu zanpakutou. Shizuo si ju isto zobral zo sebou, ako predpokladám, pretože pomocou nej utiekla," usmial som sa a očakával jej reakciu.
"To je všetko? Ukradnúť zanpakutou?" pozrela na mňa divným pohľadom a dala mi pohlavok.
"Zoberieš si tento plášť izolujúci reiatsu. A taktiež to skús urobiť rýchlo a potichu. Tak, ja musím ísť. Aby ma niekto nehľadal," uškrnul som sa a vstal. "Spoliehal na teba, Shihan-san," venoval som jej pohladenie po líci a potom sa opäť vydal preč. Tentoraz shunpom.

Presun

Shihan:
"Pche, jasné že to urobím. Som ti predsa dlžná, baka," usmiala som sa, vstala a obliekla si plášť. A zmizla som.

Presun

Zastali sme pred jaskyňou. "Tak, a sme tu. Dúfam, že sme si cestu všetci zapamätali, pretože toto bude naša základňa," uškrnul som sa, zvrtol na päte a vkročil do tmy.

Samozřejmě že jo... řeknu a vejdu dovnitř.

(Nomochi, zahrám to za teba akože si furt s nami xD)
Všetci traja sme kráčali po chodbe. "Takže, aby som vám to vysvetlil. V tejto jaskyni prebýva moja drahá priateľka, Shihan-san. Je odomňa o pár rokov mladšia. Varujem vás, správajte sa k nej slušne, lebo býva občas výbušná," po čele mi stiekla anime kvapka, keď som si to predstavil.

zacítil som Kasumine reiatsu a shunpol sa rýchlo preč.

Presun

Aj s Kasumi v náručí som sa objavil tam, Kotoke si to možno ani nevšimol. "Tak a sme kompletní," uškrnul som sa v tme kráčal ďalej. Nikto o nás nemohol ani len vedieť, že sme tu.

Zdravím vás, Kasumi-san, tak jsme se tu zase pěkně sešly... řeknu s úsměvem.

"Nazdárek, Kotoke," pokývnu a upravím si haori. "Ehm.. Kde to jsem?"

"Takže, toto, je úkryt mojej výbornej priateľky, okrem nás o ňom nikto nevie. Ach, to si vypijem," sklopil som hlavu a kráčal ďalej.

Tvé přítelkyně? A jak to že nás tu nikdo nenajde? zeptám se ho zvědavě.

"Yoshiyuki.." zakňourám a chytím se za hlavu. "Yoshiyuki.."
Pak se jednoduše rozpláču a sesunu se na zem.

"Moja priateľka z detstva. A nikto nás tu nenájde, pretože to tu nikto nepozná. A nemá šancu nás nájsť. Za tých 1000 rokov si to tu dobre opatrila," usmial som sa a potom pozrel na Kas.
"Čo sa stalo?"

"Moje zanpakuto," vzlyknu. "Má jí so-taicho. On ho zabije, já vím, že ho zabije.. Yoshiyuki!"

"Neboj, to sa vyrieši. Moja priateľka to dostala za úlohu," usmial som sa a pomohol jej na nohy. "Tak, už tam budeme," pozrel som do diaľky, kde plápolal maličký plamienok.

"Děkuju," fňuknu a otřu si slzy. Pak ťapu za ním dál do jeskyně.

Podídem ku Kasumi a chytím ju okolo ramien. Napriek bolesti sa usmejem, trochu nezvyčajne a pokračujem ďalej.

Vošli sme do väčšej miestnosti slabo osvetlenej veselým ohníkom. Podišiel som ku Shihan a usmial sa. "Shihan-san, doviedol som priateľov." Ani som nevedel odkiaľ, priletela facka. Shihan ma zdrapila za golier a začala kričať.
"Ako si dovoľuješ sem priviesť cudzích ľudí? Vieš o tom, že toto je moje útočisko, ako si si to mohol dovoliť?!" kričala, no po chvíli sa upokojila a pustila ma. "Shihan-san, toto je Kotoke, Nomochi a Kasumi," odôvodnil som.
"Ahá, tak to veci mení," usmiala sa a zazrela na mňa. "Som Shihan."

Len som zakýval rukou a trochu sa udivene pozeral."Zdravím. Rád vás spoznávam."poviem a pritlačím sa ku Kas.

"Co tady děláš, Techi?" usmála jsem se unaveně ale pořád mi tekly slzy. "Ah, těší mě, Shihan-san."

Postavil som sa k nej a utrel jej slzy."Momentálne si užívam, že som konečne s tebou. Neplač. Všetko bude dobré."poviem a poutieram jej všetky slzy a držím ju za tvár. Potom sa jej pozerám do očí.

"Takže, aký je plán? Vidím, že sa asi zmenil," usmiala sa Shihan a pozrela na oboch.
Ja som si sadol na zem a pokynul aj ostatným.

Lehce se ukloním Shihan-sama, rád vás poznávám... řeknu jí s úsměvem a čekám co se vyvrbí dál.

Prehovoril som a tým prerušil hlboké ticho: "VIdím to tak, že jedine ja a Kotoke-kun, sa budeme môcť vrátiť a hrať svoje doterajšie role ako Kapitáni. Shizuo-kun a ostatní nemajú ani najmenšiu šancu zistiť, že sme do toho zapletení. Ale teraz by sme sa mali sústrediť na plán.
Ako vidíte, dosť sa zmenil, Kasumi-kun je zachránená, Nomochi-kun je naspäť, akurát obaja nemajú zanpakutou. A to je veľmi zlé, lebo sú dosť oslabení. Takže, o Kasuminej-kun zanpakutou vieme, má ju pri sebe Shizuo-baka. Ale ty, Nomochi-kun, kam si dal Engetsua?" pozrel som na bývalého kapitána a pritom si posunul na tvári masku.

Pomalou otočkou som sa otočil a pozrel naňho."Zničil som ho. To bola jediná možnosť. Teraz mám túto klasickú katanu. Nie je to nič moc. No dá sa s tým bojovať."poviem a ukážem katanu.