Tajná jaskyňa

Spadnem sa zem. Najpravdepodobnejšie mám zlomený nos. No len sa usmejem a shunpnem sa za Kas."Môžeš ma biť koľko chceš ja s tým neprestanem, pretože ťa mám rád."a znova jej dám bozk no teraz som pripravený na všetko. Ešte 20 takých bozkov a ostanem na vozíčku.

"Nech. Mě. Být!" zavrčím a vrazím mu facku. "Mám tě ráda, ale už se ke mě nepřibližuj! Prosím.."

Usmejem sa a zapozerám sa jej do očí."To je nad moje síly."poviem a pomocou shunpa zmiznem. Pomalým krokom sa prechádzam po jaskyni dosť ďaleko. Rozmýšľam, čo ďalej a kopnem do kamienka. Potom si vzdychnem a ľahnem si na kameň. Rozmýšľam a páru svojich myšlienok nahlas poviem. No som dosť ďaleko aby ma počuli.

"No pokud nechceš skončit jako krásný krvavý flek na stěně týhle jeskyně, tak bys měl hezky rychle zesílit," poznamenám kysele. Ani nevnímám, kam potom jde, jen kývu hlavou ze strany na stranu a potichu si šeptám nějakou ukolébavku, abych se uklidnila.

Zatvorím oči a hlasno vzdychnem."Chcem koniec. Nech to je rýchle a bezbolestné."poviem nahlas. Pomalým krokom dorazím tam kde všetci sedeli. Pozriem na Kas a usmejem sa. Zatvorím oči a pomalým krokom výchadzam preč z jaskyne. No predomnou je dlhá cesta.